Celiakia – doživotný sprievodca I

Písal sa rok 2015 keď som po zmene bydliska zmenila aj všeobecného lekára. Už pri vstupnej prehliadke na mňa lekárka pozerala s podozrením, že nie je úplne v poriadku ak posledných 10 rokov sa mi nezmenila váha a ani moja snehobiela pokožka v lete neveští nič zdravého. Keď som však v ten istý rok v priebehu pár mesiacov prišla do ordinácie niekoľko krát, stále s iným zdravotným problémom, ktorý zakaždým preukázateľne potreboval k riešeniu antibiotiká, rozhodnutie lekárky padlo na krvné testy, nakoľko podľa jej slov „akosi Vám nefunguje imunita“. Po pár dňoch prišli výsledky s podozrením na celiakiu a mňa čakalo odborné vyšetrenie u gastroenterológa.

Pamätám si presne ten deň, keď mi výsledky od gastroenterológa prišli poštou. Sedela som sama doma a s obavami otvorila obálku. Hlavou sa mi hmýrili rôzne myšlienky čo to môže a nemôže byť a zrazu výsledok: celiakia, March C.. Po otvorení google som sa nestíhala čudovať.. Ja a celiakia? Veď som bola vychovaná na chlebe, pizza patrila medzi obľúbené jedlá. Žiadne typické problémy s trávením po jedle múčnych jedál. Okrem celiakie tam ešte stálo, že mi chýba enzým na štiepenie laktózy.  O mlieku som to akosi podvedome aj vedela, teplé syrové omáčky môjmu tráveniu nikdy dobre nerobili.. Ale múka? Jačmeň? Ovos? Tak som si zadala do vyhľadávača „bezlepková diéta“ a začalo nové vzdelávanie. Nakoľko sa všade písalo, že ide o doživotnú diétu, tak sa priznám, že som si urobila rozlúčkový deň. Kúpila som si veľkú krabičku mojej obľúbenej sladkosti (Rafaello) a na posedenie som ju celú zjedla. Jednu guličku za druhou a pri poslednej som sama sebe dala sľub, že vedome už nikdy bezlepkovú diétu neporuším...

Za tých niekoľko rokov som diétne chyby urobila.. Nie vedome, ale keď som v reštaurácii uverila, že „áno, isto je to bez lepku“, či niekde na návšteve neodmietla pohostenie a potom mi domáca pani oznámila, že „lyžička múky Ti snáď neuškodí“ alebo keď som si doma pomýlila misky a zjedla rezeň, ktorý patril tým bežným stravníkom. Niektoré pochybenia ostali bez následkov, niektoré som si „užila“ niekoľko dní a to tak, že si ich pamätám dodnes. Ale aj to je súčasťou procesu učenia sa novému životu. Ak Vám bolo oznámené, že sa zo dňa na deň z Vás stal celiatik alebo osoba s alergiou alebo prípadne intoleranciou na pšenicu alebo inú obilninu obsahujúcu glutén nezúfajte. Je to síce „nový svet“ ale garantujem Vám, že po prvotnom šoku v ňom objavíte veľké čaro nových možností a chutí.